K nálezu básnických rukopisov Pavla Országha Hviezdoslava

Title: K nálezu básnických rukopisov Pavla Országha Hviezdoslava
Variant title:
  • On the finding of Pavol Országh Hviezdoslav's poetic manuscripts
Source document: Slavica litteraria. 2017, vol. 20, iss. 2, pp. 49-57
Extent
49-57
  • ISSN
    1212-1509 (print)
    2336-4491 (online)
Type: Article
Language
License: Not specified license
 

Notice: These citations are automatically created and might not follow citation rules properly.

Abstract(s)
Štúdia sa zaoberá osudom rodinnej nearchivovanej pozostalosti českého literárneho historika Alberta Pražáka (1880–1956), ktorý stál na začiatku literárnovedného záujmu českej strany o osobnosť jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov Pavla Országha Hviezdoslava (1849–1921) a venoval mu i spomienkovú publikáciu S Hviezdoslavom (1955). Aj keď Pražák odovzdal v päťdesiatych rokoch 20. stor. na Slovensko rozsiahly konvolút slovacík týkajúcich sa tvorby Hviezdoslava, o. i. si časť jeho raných básní ešte ponechal na ďalšie študijné účely. Tak sa v jeho osobnej pozostalosti v súčasnosti objavil súbor niekoľkých desiatok neznámych slovenských a maďarských básní P. O. Hviezdoslava z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. stor. V lyrických textoch dominujú najmä prírodné a ľúbostné motívy zachytávajúce autentický zážitok; básne poukazujú na básnický talent začínajúceho autora. Uverejnenie a interpretácia básnických prvotín síce celkovo nezmení pohľad na autorovu tvorbu, ale prispeje k hlbšiemu pochopeniu jeho umeleckého formovania.
The paper explores the fortunes of the unarchived family inheritance of Albert Pražák (1880–1956), the Czech literary historian who initiated Czech literary research into the creations of the most accomplished Slovak poet P. O. Hviezdoslav (1849–1921). Namely, in his memorial publication S Hviezdoslavom (1955). Having delivered a comprehensive set of Slovak archive materials related to Hviezdoslav to Slovakia in the 1950s, Pražák retained, among others, some of Hviezdoslav's early poems for further study. This explains why Pražák's personal inheritance has now produced a few dozens of Hviezdoslav's unknown Hungarian and Slovak poems, written at the turn of 1870s. The dominant element in his lyrics are mainly natural and love motifs reflecting an authentic experience, and poems that reveal the young poet's creative skills. A successive publication and interpretation of Hviezdoslav's juvenilia can hardly change the assessment of his poetry, nevertheless it may facilitate deeper understanding of his artistic formation.