Človek a montánna krajina neskorého stredoveku a novoveku : príklad Banskej Štiavnice

Title: Človek a montánna krajina neskorého stredoveku a novoveku : príklad Banskej Štiavnice
Variant title:
  • Man and mining landscape in the late Middle Ages and the modern age : an example of Banská Štiavnica
  • Der Mensch und die Montanlandschaft des Spätmittelalters und der Neuzeit am Beispiel von Banská Štiavnica
Author: Labuda, Jozef
Source document: Archaeologia historica. 2022, vol. 47, iss. 2, pp. 719-730
Extent
719-730
  • ISSN
    0231-5823 (print)
    2336-4386 (online)
Type: Article
Language
Summary language
 

Notice: These citations are automatically created and might not follow citation rules properly.

Abstract(s)
Aktuálnou témou ochrany životného prostredia sa zaoberajú viaceré vedné odbory, medzi nimi aj archeológia (environmental archeology). Banská a hutnícka činnosť človeka vždy negatívne vplývala na prírodu (haldy hlušiny a trosky, kontaminácia vodných tokov, plynové splodiny z hút...), avšak príroda sa s týmito zásahmi človeka vždy vedela vyrovnať. Dôkazom toho je aj širší región Banskej Štiavnice, turisticky atraktívny, zapísaný na listinu UNESCO. Táto oblasť bola atakovaná uvedenou činnosťou najmä v období v období 16.–18. storočia. Relikty možno vidieť dodnes v teréne, ale najmä na vyobrazeniach banských máp v archíve. Názorová dilema o vplyve baníctva a hutníctva na prírodu a človeka nie je známa len pre 20.–21. storočie, ale takou bola paradoxne už v 16. storočí. Veľmi výstižne ju spracoval známy autor o baníctve a hutníctve G. Agricola, ktorý na jednej strane poukázal na škodlivé vplyvy tejto činnosti, ale vedel zhodnotiť aj jej prínos.
There are several disciplines including environmental archaeology that address the current topic of environmental protection. Mining and metallurgical activities have always had a negative impact on nature (heaps of waste rock and slag, contamination of watercourses, gas fumes from smelters…), yet nature has always been able to cope with these human interventions. The wider region of Banská Štiavnica, a UNESCO World Heritage Site, is a proof of this. The area was particularly affected by these activities in the period between the 16th and 18th centuries. The relics can still be seen today in the landscape, but especially on mining maps in the archive. The ideological dilemma regarding the impact of mining and metallurgy on nature and people is associated not only with the 20th and 21st centuries but was, paradoxically, already topical in the 16th century. It was aptly elaborated by G. Agricola, a well-known scholar and metallurgist who, on the one hand, pointed out the harmful effects of these activities but was also able to evaluate their benefits.
References
[1] AGRICOLA, G., 1556: Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve. Bazilej (pôvodné vydanie). V roku 2006 v nakladateľstve Montanex, a. s., Ostrava vyšlo prvé vydanie slovenského prekladu na 546 stranách. Vydanie: Technická univerzita Košice a Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR.

[2] ANDRÁŠ, P.–DIRNER, V.–TURISOVÁ, I.–VOJTKOVÁ, H., 2013: Staré báňské zátěže opuštěných Cu-ložisek. Ostrava.

[3] ANREITER, P., edd., 2010: Proceedings for the 1st Mining in European History. Conference of the SFB-HIMAT, 12.–15. November 2009, Innsbruck.

[4] ČELKO, M., 2002: Banská Štiavnica za včasného a rozvinutého feudalizmu. In: Lichner, M., Banská Štiavnica. Svedectvo času. Banská Bystrica. | DOI 10.14712/18023061.487

[5] DUNAJOVÁ, H.–OLAJCOVÁ, K., 2019: Osoba Gašpara Weindla v archívnych dokumentoch Slovenského banského archívu, Zborník SBM, 37–50.

[6] EISNER, J., 1933: Slovensko v praveku. Bratislava.

[7] FROHLICH, J., 2006: Zlato na Prácheňsku. Písek.

[8] GINDL, J., 1974: Na margo lokalizácie galských Kotínov, SlArch XXII, 83–88.

[9] GOLDENBERG, G., 1993: Frühe Umweltbelastungen durch Bergbau und Hüttenwesen. In: Alter Bergbau in Deutschland. Sonderheft, 107–113. Stuttgart.

[10] HANULIAK, M., 2002: Sídliskový objekt z Ilije, AVANS 2001, 61.

[11] HEDENREICH, G., 2003: A note on Schifergrunn, Studies in Conservation 48, 1–5. https://doi.org/10.1179/sic.2003.48.4.227

[12] HRONĆEK, P.–RYBÁR, P.–WEIS, K., 2010: Kapitoly z antropogénnej geomorfológie. Košice.

[13] JANKOVIČ, V., 1967: O Starom meste v Banskej Štiavnici (Pokus o nový výklad), ZbSNM LXI, História 7, 73–87.

[14] KAŠIAROVÁ, E., 2010: Banícka a hutnícka minulosť Slovenska. Košice.

[15] LABUDA, J., 2003: O niektorých importoch 12.–16. storočia v Banskej Štiavnici – Einige Importe des 12.–16. Jahrhunderts in Banská Štiavnica, AH 28, 621–628.

[16] LABUDA, J., 2016: Glanzenberg v Banskej Štiavnici. Banská Štiavnica.

[17] LABUDA, J., 2009: Najnovšie archeologické výskumy Slovenského banského múzea. In: Argenti fodina 2008. Zborník prednášok z konferencie, 12–16. Banská Štiavnica.

[18] MARSINA, R., 1990: Banskoštiavnické mestské a banské právo. In: Banské mestá na Slovensku. Zborník príspevkov zo sympózia, 13–35. Žiar nad Hronom.

[19] MINÁRČIC, M., 2009: Metačná listina svätoantonského panstva z roku 1266 a jej výpovedná hodnota k dejinám banskoštiavnického baníctva, Montánna história 2, 46–69.

[20] MINÁRČIC, M., 2014: Baníctvo na Glanzenbergu v Banskej Štiavnici v 16. storočí. In: Argenti fodina 2014. Zborník prednášok z konferencie, 79–90. Banská Štiavnica.

[21] POLÁK, S., 1968: Príspevok k dejinám ťažby zlata na Slovensku, Zborník SBM IV, 69–81.

[22] ŠTEFÁNIK, M., 2010: Benátky ako možný odberateľ banskoštiavnického striebra v 13. storočí. In: Európsky význam slovenského baníctva v stredoveku a novoveku. Zborník prednášok SBM, 15–17. Banská Štiavnica.

[23] ŠTEFÁNIK, M.–LUKAČKA, J. a kol., 2010: Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava.

[24] TACITUS, 1921: Tacitova Germania čili kniha o poloze, mravech a národech Germanie. Praha. Preložil F. Kott.

[25] TÓTHOVÁ, Š., 1990: Výsledky archeologického výskumu v Banskej Štiavnici. In: Banské mestá na Slovensku. Zborník príspevkov zo sympózia, 50–66. Žiar nad Hronom.