Stavebný a dekoračný kameň a jeho opracovanie na stredovekom Slovensku

Variant title
Building and decorative stone and its working in medieval Slovakia
Stein und seine Verarbeitung in der Slowakei des Mittelalters
Author: Pivko, Daniel
Source document: Archaeologia historica. 2012, vol. 37, iss. 2, pp. 609-628
Extent
609-628
  • ISSN
    0231-5823 (print)
    2336-4386 (online)
Type
Article
Language
Slovak
License: Not specified license
Abstract(s)
Článok sumarizuje doterajšie poznatky o kamennom materiáli na opracované výrobky, ktoré boli použité od 9. do začiatku 16. storočia. Vyčlenených takmer 30 typov kameňa pochádza najmä zo Slovenska a z blízkeho okolia. Najčastejšie používanými boli silne pórovité, dobre opracovateľné horniny, ako pieskovce (Piešťany, Trenčín, Banská Bystrica a sever Slovenska), miocénne pórovité vápence (okolie Bratislavy, Skalica), neogénne tufy a podobné horniny (Obyce, juh Slovenska), travertíny (Spiš, Horná Nitra, severné Maďarsko), neogénne výlevné sopečné horniny (Banská Štiavnica, Kremnica, okolie Košíc) a karbonatické zlepence (Dobrá Voda, Nové Mesto nad Váhom). Dopravovali sa do vzdialenosti 30 km a ku koncu gotiky 50 km. Od konca 14. storočia sa na náhrobníky používali triasové až jurské červené hľuznaté vápence, kamenársky "mramory": gerečský "mramor", silický "mramor", ľubovniansky "mramor" a adnetský "mramor", transportované až zo vzdialenosti 300 km. Pred 14. storočím bol povrch kameňa opracovávaný dvojšpicom alebo nepravidelnými ryhami sekerou – plošinou. Od konca 12. do začiatku 16. storočia sa na robenie paralelných rýh používala najskôr široká, potom od 14. storočia úzka sekera. Zriedkavé v 13. a 14. storočí bolo použitie zubatej sekery s údermi šikmo na plochu. Povrchy zhruba korešpondujú s etapami opracovania v Nemecku a v Rakúsku.
The article sums up the existing information about stone used for building between the 9th and the early 16th centuries. Almost 30 types of stone classified predominantly come from Slovakia and the surrounding region. Materials employed most often included highly porous and easy-to-work stone such as sandstone (Piešťany, Trenčín, Banská Bystrica and northern Slovakia), Miocene porous limestone (the surroundings of Bratislava, Skalica), Neogene tuffs and similar materials (Obyce, southern Slovakia), travertine (Spiš, Horná Nitra, northern Hungary), Neogene extrusive volcanic rock (Banská Štiavnica, Kremnica, the surroundings of Košice) and carbonatic puddingstone (Dobrá Voda, Nové Mesto nad Váhom). They were transported to distances of up to 30 km, and in the late Gothic up to 50 km. Triassic and Jurassic red tuberous limestone, stonemasonry marble (Gereč "marble", Silica "marble", Lubovňa "marble" and Adnet "marble") was used for the production of tombstones from the late 14th century onwards. The material was transported from distances of up to 300 km. Before the 14th century the surface of the stone was worked with a pickaxe or with a flat axe producing irregular grooves. From the late 12th century until the 16th century parallel grooves were made with a broad axe and later, from the 14th century onwards, also with a narrow one. Axes with serrated edges hitting the surface in diagonal fashion were rarely used in the 13th and 14th centuries. The surfaces of stone blocks preserved roughly correspond to stages in working stone known from Germany and Austria.
Summary language
Note
  • Článok vznikol s Božou pomocou a s podporou grantov VEGA 1/0979/11.
  • Der vorliegende Beitrag entstand mit Gottes Hilfe und der Unterstützung des Förderprojekts VEGA 1/0979/11.
Document
References:
[1] AIGNER, M., 2010. BurgenSeite. Baubeschreibungen und Pläne österreichischer Burgen und Burgruinen , http://www.burgenseite.com, cit. 20. 1. 2012.

[2] BEDNÁR, P., 1998. Nitriansky hrad v 9. až 13. storočí . Autoreferát dizertačnej práce.

[3] BEDNÁR, P., 2005. Nitriansky hrad vo svetle archeologického výskumu . In: Dávne dejiny Nitry a okolia: vo svetle najnovších archeologických nálezov (Ruttkay, M., ed.), 91–98. Nitra.

[4] BEDNÁR, P.–POLÁKOVÁ, Z.–ŠIMKOVIC, M., 2010: Archeologický a stavebno-historický výskum Katedrály sv. Emeráma na Nitrianskom hrade , Monumentorum tutela 22, 9-28.

[5] BEGAN, A.–HANÁČEK, J.–MELLO, J.–SALAJ, J., 1984: Geologická mapa Myjavskej pahorkatiny, Brezovských a Čachtických Karpát . Bratislava.

[6] BÓNA, M., 2011: Hrad Gýmeš. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu , Slovenský skauting.

[7] BÓNA, M.–MIKULÁŠ, M., 2006: Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum NKP r. k. kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Klátovej Novej Vsi – časť Sádok , ulož. Trenčín, pracovisko v Prievidzi, Archív KPÚ.

[8] BRUNOVSKÝ, F.–FIALA, A.–NEŠPOROVÁ, T.–ŠIŠMIŠ, M., 1991: Trenčiansky hrad . Martin.

[9] BUDAY, T.–CAMBEL, B.–MAHEĽ, M.–BRESTENSKÁ, E.–KAMENICKÝ, J.–KULLMAN, E.– MATĚJKA, A.–SALAJ, J.–ZAŤKO, M., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1 : 200 000 M – 33 –XXXV M – 33 – XXXVI Wien – Bratislava . Bratislava.

[10] ČABALOVÁ, D., 1976: Die Travertine der Ostslowakei . Wiss. Z. Univ. Halle, 25, 6.

[11] ČABALOVÁ, D., 1988: Sandstone of the Magura Flysch as a construction and decorative material . In: Proc. act. 6. int. congr. on deterior. and conserv. of stone. Torun.

[12] ČABALOVÁ, D., 1988a: Štúdium nasiakavosti vulkanických hornín Slovenska z hľadiska možnosti ich využitia pre ušľachtilú a hrubú kamenársku výrobu . Geol. Průzk., 30, 2.

[13] FORDINÁL, K.–NAGY, A., 1997: Hlavinské vrstvy – okrajové vrchno-panónske sedimenty v podunajskej panve , Mineralia Slovaca 29, 6, 401–406.

[14] FRIEDERICH, K., 1932: Die Steinbearbeitung in ihrer Entwicklung vom 11. bis zum 18. Jahrhundert . Augsburg.

[15] FRIEDERICH, K., 1988: Die Steinbearbeitung in ihrer Entwicklung vom 11. bis zum 18. Jahrhundert . Ulm.

[16] GAŠAJ, D.–TAJKOV, P., 2006: Výskum kostola reformovanej kresťanskej cirkvi vo Veľkej Tŕni , AVANS 2004, 85–87. Nitra.

[17] GENG-SESZTAK, G.–REINISCH, W., 2005. Marienkirche Bad Deutsch-Altenburg . Pharramt Bad Deutsch-Altenburg.

[18] GEOLOGICKÁ MAPA, 2006: Geologická mapa Podunajskej nížiny – Trnavskej pahorkatiny (Maglay, J., ed.). Bratislava.

[19] GOJDIČ, I., 2004. Stredoveký vývoj Dómu sv. Martina , Pamiatky a múzeá 2004, č. 1, 7–14.

[20] GOTIKA, 2003: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia (Buran, D., ed.).

[21] HAVIAROVÁ, M.–HAVIAR, T.–TIHÁNYI, J., 2011: Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre , http://www.obnova.sk/pamiatka/kostol-sv-jana-krstitela-v-modre, cit. 20. 1. 2012.

[22] HAVLICE, I., 1995: Kamenné architektonické články a náhrobníky . In: Gotické umenie z košických zbierok (Glatz, V., ed.), 103–131. Košice.

[23] HLAVICOVÁ, J.–PLACHÁ, V., 2003: Devín – jedinečný pamätník histórie slovenského národa . Bratislava.

[24] HOLČÍK, Š.–RUSINA, I., 1987: Umenie Bratislavy. Obrazový sprievodca pamiatkami mesta . Bratislava.

[25] HOLZER, R.–DURMEKOVÁ, T.–GREIF, V.–LAHO, M., 2004: Inžiniersko-geologický výskum . In: Dóm sv. Martina v Bratislave (Štefanovičová, T., ed.). Archeologický výskum 2002–2003, 62–70. Bratislava.

[26] HOLZER, R.–DURMEKOVÁ, T.–LAHO M., 2004a: Ancient building stone sources of Bratislava monuments . Dimension Stone 2004: New Perspectives for a Tradition. Build. Mat. Balkema.

[27] HOLZER, R.–LAHO, M.–WAGNER, P.–BEDNARIK, M., 2009: Inžinierskogeologický atlas hornín Slovenska . Bratislava.

[28] HORNÁČKOVÁ, A., 2008: Dobrovodský kameň , Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 11, 47–48.

[29] IVANIČKA, J.–HAVRILA, M.–KOHÚT, M.–KOVÁČIK, M.–MADARÁS, J.–OLŠAVSKÝ, M.–HÓK J.–POLÁK, M.–FILO, I.–ELEČKO, M.–FORDINÁL, K.–MAGLAY, J.–PRISTAŠ, J.–BUČEK, S.–ŠIMON, L., 2007: Geologická mapa Považského Inovca a JV časti Trenčianskej kotliny . Bratislava.

[30] JAVORSKÝ, F., 1999: Románska architektúra na Spiši , Pamiatky a múzeá 1999, č. 2, 56–60.

[31] KALIČIAK, M.–BAŇACKÝ, V.–JANOČKO, J.–KAROLI, S.–PETRO, Ľ.–SPIŠÁK, Z.–VOZÁR, J. –ŽEC, B., 1996:  Geologická mapa Slanských vrchov a Košickej kotliny – južná časť 1 : 50 000. MžP – GSSR . Bratislava.

[32] KARCHES, F., 2007: Visionen Röthelstein. Arbeitsgruppe Schlossberg Hainburg , http://www.arbeitsgruppe-schloss berg.at/index-Dateien/Page554.htm, cit. 20. 1. 2012.

[33] KIESLINGER, A., 1949. Die Steine von St. Stephan . Wien.

[34] KOLNÍK, T., 2000: Stéla z Boldogu – najstarší náhrobný nápis na Slovensku , Pamiatky a múzeá 2000, 3.

[35] KONEČNÝ, V.–LEXA, J.–HALOUZKA, R.–DUBLAN, L.–ŠIMON, L.–STOLÁR, M.–NAGY, A.–POLÁK, M.–VOZÁR, J.–HAVRILA M.–PRISTAŠ, J., 1998. Geologická mapa Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca . Bratislava.

[36] LAHO, M.–BEDNARIK, M.–HOLZER, R., 2010: Nové trendy v dokumentácii a tvorbe databázy stavebných blokov presbytéria Konkatedrály sv. Martina v Bratislave , Geotechnika, 3–4, 14–19. 

[37] LAHO, M.–BEDNARIK, M.–HOLZER, R.–HURTÍK, Š.–GREGOVÁ, A., 2010: Stavebný kameň v Banskej Štiavnici – použitie, zdroje a vlastnosti , Geotechnika, 2, 9–14. 

[38] LAHO, M.–FRANZEN, C.–HOLZER, R.–MIRWALD, P.W., 2010: Pore and hygric properties of porous limestones: a case study from Bratislava , Slovakia, 165–174.

[39] LAHO, M.–GREIF, V.–HOLZER, R., 2006. Prírodný stavebný kameň na niektorých historických pamiatkach v Bratislave. CD ROM . In: Geológia a životné prostredie. Bratislava.

[40] LÁSZLÓOVÁ, H., 2004: Bzovícky kláštor – stredoveký stavebný vývoj , Pamiatky a múzeá 2004, 3.

[41] LŐVEI, P., 1992: A tömött vörös mészkő – "vörös márvány" – a középkori magyarországi űvészetben , Ars Hungarica 20, 2, 3–29.

[42] LUKÁČOVÁ, E.–ŠOLTÉSOVÁ, D.–POHANIČOVÁ, J., 2002: Dejiny architektúry a umenia stredoveku: kresťanská antika, predrománska, románska, gotická architektúra a umenie . Komárno.

[43] MITTELALTERLICHE STADTBAUKUNST, 1996. Mittelalterliche Stadtbaukunst in Österreich und in der Slowakei. Architektúra stredovekých miest v Rakúsku a na Slovensku . Filozofická fakulta UK, 7.–8. mája 1996, Bratislava (Štefanovičová, T., ed.). Bratislava – Wien.

[44] ORIŠKO, Š., 1999: Románska stavebná plastika a kameňosochárstvo na Slovensku , Pamiatky a múzeá 1999, 2, 45–55.

[45] ORIŠKO, Š., 2009: Románske umenie na Slovensku – maliarstvo a sochárstvo . In: Umenie Slovenska v historických a kultúrnych súvislostiach. Stredovek. Trnava.

[46] PAULUSOVÁ, S., 1999: Kostol sv. Michala v Dražovciach , Pamiatky a múzeá 1999, č. 2, 49–51.

[47] PAULUSOVÁ, S.–KALINOVÁ, M., 2010: Pamiatkový výskum a obnova románskeho Kostola v Sedmerovci – Pominovci , Monumentorum Tutela 22, 150–158.

[48] PIVKO, D., 2005: Urban Geology and Historical Sites in Bratislava . Geoturystyka, 2, 2(3).

[49] PIVKO, D., 2006: Stavebné a dekoračné kamene Nitrianskeho hradu , Mineralia Slovaca 38, 2, Geovestník.

[50] PIVKO, D., 2007: Stavebné kamene Kostola sv. Emeráma na Nitrianskom hrade , AH 32.

[51] PIVKO, D., 2008: Dekoračné a stavebné kamene kostolov centra Trnavy , Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 11, 39–46.

[52] PIVKO, D., 2009: Významné horniny používané ako opracované kamene v historických pamiatkach Slovenska , Mineralia Slovaca 42, 241–248.

[53] PIVKO, D., 2010: Kamenný materiál ranostredovekých stavieb na Slovensku a v širšom okolí Bratislavy , Monumentorum tutela 22, 387–400

[54] PIVKO, D.–KOREŇ, P.–MÉZES A., 2011: Horninový materiál gotického kostola reformovanej cirkvi v Plešivci , Zborník Gemersko-malohontského múzea 6–7, 12–19.

[55] PODOLINSKÝ, Š., 2009: Románske kostoly. Kultúrne krásy Slovenska . Bratislava.

[56] POSPECHOVÁ, P., 2007: Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku , Pamiatky a múzeá 2007, č. 4, 2–5.

[57] PUŠKÁROVÁ, B., 1993: Románska a predrománska architektúra Nitry . In: Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta, 142–157. Nitra.

[58] ROZLOŽNÍK, L.–TRANČÍK, P., 1975: Posúdenie stavebných kameňov použitých pri stavbe Dómu sv. Alžbety v Košiciach , nepublikovaná správa ulož. v archíve PÚSR.

[59] SABADOŠOVÁ, E.–HAVLÍK, M., 2006: Výskum fasád Kostola sv. Štefana Uhorského v Bernolákove , Monumentorum Tutela 17, 17–26.

[60] SCHAFARZIK, F., 1904: Magyar korona országai területén létezö köbányák. Részletes ismertetése . Budapest.

[61] SLOVENSKO, 2009: Slovensko: Ilustrovaná encyklopédia pamiatok (Kresánek, P., ed.).

[62] ŠTEFANOVIČOVÁ, T., 2004: Výskum Dómu sv. Martina v Bratislave . In: Dóm sv. Martina v Bratislave (Štefanovičová, T., ed.). Archeologický výskum 2002–2003, 9–41. Bratislava.

[63] STEINHÜBEL, J., 2004: Nitrianské kniežatstvo. Počiatky stredovekého Slovenska . Bratislava.

[64] ŠTIBRÁNYI, J., 1996: Hronský Beňadik. Benediktínsky kostol a kláštor . Komárno.

[65] SZABÓ, S., 2006: Seňa: Ranogotický kostol. Projekt Zachráňme svoju identitu , http://www.praveorechove.com, 20. 1. 2012.

[66] SZÉNASSY, A., 2005: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok. Kraj Nitra . Komárno.

[67] ULM, B., 1983: Mittelalterliche Steinbearbeitung . In: Ulm B., Kleinhans und Prokisch: Studien zur Mittelalterischen Baukunst. Linz: Oberösterreichische Heimatblätter 37, 2, 114–120.

[68] VANČO, M., 2000: Stredoveké rotundy na Slovensku . Bratislava.

[69] VALLAŠEK, A., 1999: Zaniknutý kláštor sv. Martina nad Spišskou Kapitulou , Pamiatky a múzeá 48, 65.