Cirkevné reálie v slovenských a českých prekladoch z ruskej literatúry 19. a 20. storočia

Název: Cirkevné reálie v slovenských a českých prekladoch z ruskej literatúry 19. a 20. storočia
Variantní název:
  • Religious realia in Slovak and Czech translations from Russian literature of the 19th and 20th centuries
Zdrojový dokument: Opera Slavica. 2019, roč. 29, č. 1, s. 35-46
Rozsah
35-46
  • ISSN
    1211-7676 (print)
    2336-4459 (online)
Type: Článek
Jazyk
Licence: Neurčená licence
 

Upozornění: Tyto citace jsou generovány automaticky. Nemusí být zcela správně podle citačních pravidel.

Abstrakt(y)
Predmetom príspevku je skúmanie cirkevných reálií v slovenských a českých prekladoch a otázka ich preložiteľnosti. Preložiteľnosť všetkých druhov sakrálnych/cirkevných textov (nielen umeleckých textov) závisí od kultúrnej, jazykovej a štylistickej kompetencie prekladateľa. Existujú dve základné stratégie prekladu – odcudzovanie v protiklade k zdomácňovaniu. Odcudzovanie má ten zásadný cieľ, aby si text s teologickými hodnotami zachoval cudzí charakter pre príjemcu prekladu. Naproti tomu zdomácňovaním sa stáva text prekladu plynulým na čítanie v cieľovej kultúre. Ani jedna z týchto dvoch stratégií nie je zárukou pre vznik zdarného prekladu, preto sa prekladateľ snaží dosiahnuť kreolizáciou kultúr a jazykov kompromis medzi obidvoma zmienenými stratégiami prekladu.
This paper reflects not only the issues of the research of the topic religious realia in Slovak and Czech translations but also their translatability. The translatability of all kinds of sacral/religious texts (not only literary texts) depends on translator's cultural, language and stylistic competence. A translator of texts which contain religious realia needs a specific strategy to bridge the gap between different religions, cultures and languages. There are two basic strategies—foreignization versus naturalization. The basic idea of the foreignizing strategy is the effort to make the text with theological values foreign to the target culture. In contrast naturalizing strategy makes the sacral/religious text fluent to the target culture reader. None of these two basic strategies is a guarantee of a successful translation therefore the translator's effort is a creolized culture and language in translation (i.e. a compromise strategy between both mentioned basic translational strategies).
Reference
[1] HRDINOVÁ, E. M.: Kultura v procesu překladu. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2017.

[2] HRDINOVÁ, E. M.: Von drei translatorischen Nüssen des Aschenbrödels. Zeitschrift für Slawistik, 63 (2018), s. 338 – 350. | DOI 10.1515/slaw-2018-0023

[3] KUßMAUL, P.: Verstehen und Übersetzen. Ein Lehr- und Arbeitsbuch. Tübingen: Narr Verlag, 2010.

[4] STOLZE, R.: Fachübersetzen – Ein Lehrbuch für Theorie und Praxis. Berlin: Frank & Timme, 2013.

[5] ŠVAGROVSKÝ, Š.: Gréckobyzantský rítus na území Slovenska. Slavica Slovaca, 33, 1998, č. 2, s. 97 – 108.

[6] TELLINGER, D.: Kultúrne otázky prekladu umeleckej literatúry. Košice: Typopress, 2005.

[7] VYCHODILOVÁ, Z.: Několik poznámek k překladu religiózní literatury. In: LEPILOVÁ, K. (ed.): Rossica Ostraviensia '96. Lingua rossica in sphaera mercaturae. Ostrava: Filozofická fakulta Ostravské univerzity, 1996, s. 247 – 251.

[8] WITTE, H.: Die Kultukompetenz des Translators: begriffliche Grundlegung und Didaktisierung. Tübingen: Stauffenburg Verlag, 2000.