К этимологии праславянского *soja 'сойка'

Title: К этимологии праславянского *soja 'сойка'
Transliterated title
K ètimologii praslavjanskogo *soja 'sojka'
Variant title:
  • On etymology of Proto-Slavic *soja 'jay'
Source document: Opera Slavica. 2022, vol. 32, iss. 4, pp. 5-19
Extent
5-19
  • ISSN
    1211-7676 (print)
    2336-4459 (online)
Type: Article
Language
 

Notice: These citations are automatically created and might not follow citation rules properly.

Abstract(s)
Данная работа представляет собой новую попытку определить происхождение праславянского *soja 'сойка'. Учитывая склонность сойки рассеивать желуди и иные крупные семена деревьев и, соответственно, многочисленные отраже- ния такого поведения в названиях сойки в разных европейских языках, где они зачастую восходят к словам, обозначающим желудь, дуб, орех, в данной работе выдвинута гипотеза о происхождении праславянского названия сойки от глагола *sěti/*sějati 'сеять'. В статье показано, что предполагаемый такой этимологией аблаут ě : oj мог быть унаследован из праиндоевропейского языка, но также и возникнуть по аналогии с другими парами глагол : отглагольное существительное уже на праславянской почве.
This paper represents a new attempt at determining the origin of the Proto-Slavic *soja 'jay'. Given the jay's habit of sowing acorns and other large seeds, and, consequently, the abundance of words denoting jay originating from words meaning acorn, oak, nut in various European languages, in this paper a new hypothesis on the origin of the Proto-Slavic name for jay has been postulated, namely of its origin from the verb *sěti/*sějati 'o sow'. In this article, it was shown that the ablaut ě : oj required by such etymology could have been both inherited from the Proto-Indo-European language and appear by analogy with other similar pairs of verb : deverbal noun during the Proto-Slavic period.
References
[1] Bălgarski etimologičen rečnik. Sofija, 1971–.

[2] BEZLAJ,F.: Etimološki slovar slovenskega jezika. Ljubljana: Slovenska akademija znanosti in umetnosti, 1977–2005.

[3] BORANIĆ, D.: Onomatopejske riječi za životinje u slavenskim jezicima. Rad jugoslavenske akademije, 178, s. 1–86, 1909.

[4] BORYŚ, W.: Słownik etymologiczny języka polskiego. Kraków: Wydawnictwo literackie, 2005, 862 s. ISBN 978-83-08-04191-8.

[5] BRUGMANN, K.: Grundriss der vergleichenden Grammatik der Indogermanischen Sprachen. Strassburg: Karl J. Trübner, 1886–1893.

[6] BRÜCKNER, A.: Słownik etymologiczny języka polskiego. Kraków: Krakowska spółka wydawnicza, 1927, 806 s.

[7] BULACHOVSKIJ,L.A.: Obščeslavjanskije nazvanija ptic. Izvestija Akademii nauk SSSR. Otdelenije literatury i jazyka, 1948, t. 7, vyp. 2, s. 97–124.

[8] ČERNYCH, P. Ja.: Istoriko-ètimologičeskij slovar' sovremennogo russkogo jazyka. Izd. 8-e, stereotipnoje. Moskva: Russkij jazyk media, 2007. ISBN 978-5-9576-0355-9. DAL',V.: Tolkovyj slovar' živogo velikorusskogo jazyka. Sankt-Peterburg, Moskva: Izdanije knigoprodavca-tipografa M. O. Vol'fa, 1880–1882.

[9] DEJKOVA, Ch.: Kăm praslavjanskite nazvanija na ptici: *varnъ, *varnā, *gā(j)varnъ, *gāl, *gālъkā, *galicā. In: LOMA,A. (ur.): Slovenska etimologija danas: zbornik simpozijuma održanog od 5. do 10. septembra 2006. godine. Beograd: Institut za srpski jezik SANU, s. 107–121. ISBN 978-86-7025-451-0.

[10] DERKSEN, R.: Etymological dictionary of the Slavic inherited lexicon. Leiden–Boston: Brill, 2008, 726 p. ISBN: 978-90-04-15504-6.

[11] DESFAYES, M. A.: A thesaurus of bird names. Etymology of European lexis through paradigms. Les Cahiers de sciences naturelles, No. 2, 1999. https://ewatlas.net/desfayes/. [online]. [cit. 11.02.2021].

[12] Ètimologičeskij slovar' slavjanskich jazykov. Moskva: Nauka, 1974–.

[13] Ètymalahičny sloŭnik belaruskaj movy. Minsk, 1978–. ISBN 978-985-08-0739-3.

[14] Etymolohičnyj slovnyk ukrajins'koji movy: u semy tomach. Kyjiv: Naukova dumka, 1982–.

[15] FASMER, M.: Ètimologičeskij slovar' russkogo jazyka. Izd. 4-e, stereotipnoje. Moskva: Astrel', Ast, 2009.

[16] FORMOZOV, A. N.: Zveri, pticy i ich otnošenija so sredoj obitanija. Moskva: Nauka, 1976, 311 s.

[17] GORJAJEV, N. V.: Sravnitel'nyj ètimologičeskij slovar' russkogo jazyka. Vtoroje izdanije. Tiflis: Tipografija kanc. Glavnonač. gr. č. na Kavkaze, Loris-Melik. u., dom kaz., 1896, 451 s.

[18] JEVSTIGNEJEV,O.I. – MURAŠEV,I.A. – ROMANOV,M.S.: Sojka (Garrulus glan- darius) i zoochorija v lesnych soobščestvach (na primere Nerusso-Desnjanskogo Poles'ja). Russian journal of ecosystem ecology, 2018, v.3 (1). https://www.researchgate.net/publication/324107552_Sojka_Garrulus_glandarius_i_zoohoria_v_lesnyh_soobsestvah_na_primere_Nerusso-Desnanskogo_polesa. [online]. [cit. 11.02.2021].

[19] JOHNSON, P. S. et al.: The ecology and silviculture of oaks. 3rd ed. Walingford, Boston: CABI, 2019, 612 p. ISBN 978-1-78064-708-1.

[20] KLEIN, E.: A comprehensive etymological dictionary of the English language. Amsterdam, London, New York: Elsevier Publishing Company, 1966–1967.

[21] KRÁLIK, Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, 2015, 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7.

[22] MACHEK, V.: Etymologický slovník jazyka českého. Druhé, opravené a doplněné vydání. Československá akademie věd, 1957, 866 s.

[23] MIKLOSICH, F.: Etymologisches Wörterbuch der Slavischen Sprachen. Wien: Wilhelm Braumüller, 1886, 548 p.

[24] MILORADOV, D. et al.: Ornitološki rečnik: imena ptica. Novi Sad: Matica srpska, 2016, 483 s. ISBN 978-86-7946-173-5.

[25] POKORNY, J.: Indogermanisches etymologisches Wörterbuch. Bern: Francke Verlag, 1959.

[26] PREOBRAŽENSKIJ, A.: Ètimologičeskij slovar' russkogo jazyka. Moskva: Tipografija G. Lisskera i D. Sovko, 1910–1914.

[27] SANDYS, J. E. (ed).: A companion to Latin studies. Cambridge: University Press, 1921, 891 p.

[28] SCHUSTER-ŠEWC, H.: Historisch-etymologisches Wörterbuch der ober- und niedersorbi- schen Sprache. Bautzen: Domowina-Verlag, 1978–1989.

[29] SKOK, P.: Etimološki rječnik hrvatskoga ili srpskoga jezika. Zagreb: Jugoslavenska akademija znanosti i umjetnosti, 1971–1973.

[30] SNOJ, M.: Slovenski etimološki slovar. Tretja izdaja. Ljubljana: Založba ZRC, Znan- stvenoraziskovalni center SAZU, 2015. ISBN 978-961-254-825-4. https://www.fran.si/193/marko-snoj-slovenski-etimoloski-slovar. [online]. [03.01.2021.]

[31] SMOCZYŃSKI, W.: Słownik etymologiczny języka litewskiego. Wydanie drugie, popra- wione i znacznie rozszerzone, na prawach rękopisu, 2021. https://rromanes.org/pub/alii/Smoczy%C5%84ski%20W.%20S%C5%82ownik%20etymologiczny%20j%C4%99zyka%20litewskiego.pdf. [online]. [19.12.2021.]

[32] SREZNEVSKIJ, I. I.: Materialy dlja slovarja drevnerusskogo jazyka po pis'mennym pa- mjatnikam. Sankt-Peterburg: Otdelenije russkogo jazyka i slovesnosti Imperatorskoj akademii nauk, 1893–1912.

[33] VARBOT, Ž. Ž.: Praslavjanskaja morfonologija, slovoobrazovanije i ètimologija. Moskva: Nauka, 1984, 256 s.