Expresívnosť literárnej tvorby Leonida Andrejeva v kontexte sústavy výrazových kategórií Františka Mika

Variant title
The expressiveness of Leonid Andreyev's literary works in the context of František Miko's system of expression Categories
Source document: Opera Slavica. 2021, vol. 31, iss. 1, pp. 53-64
Extent
53-64
  • ISSN
    1211-7676 (print)
    2336-4459 (online)
Type
Article
Language
Slovak
Abstract(s)
Štúdia identifikuje paralely medzi poetikou Leonida Andrejeva, jedného z popredných predstaviteľov ruskej literárnej moderny, a literárnym expresionizmom. Pri skúmaní danej problematiky sa autor štúdie opiera o ideovo-estetický program spisovateľovej tvorby na pozadí literárneho kánonu na prelome 19. a 20. storočia, ktorý slúži ako premisa pre ďalšiu interpretáciu špecifík Andrejevovej poetiky. Východiskom analýzy Andrejevovej expresívnosti na ploche štúdie je sústava výrazových kategórií a kategória expresívnosti definovaná podľa Františka Mika, na základe ktorej autor štúdie definuje expresívny prvok v Andrejevovej tvorbe ako produkt sémantickej disproporcie medzi objektom a subjektom s presahom na tematickej a jazykovej rovine prozaických a dramatických diel spisovateľa.
The study identifies the parallels between the poetics of Leonid Andreyev, one of the leading figures of Russian literary modernism, and literary expressionism. The author of the study uses the ideological and aesthetic program of the writer's work in the context of literary canon at the turn of the 19th and 20th centuries as a basis for her research. The author defines the expressive element in Andreyev's work as a product of semantic disproportion between object and subject (based on František Miko's system of expression categories and his category of expressiveness) that manifests on both thematic and linguistic level of writer's prosaic and dramatic works.
Document
References:
[1] ANDREJEV, L.: Sobranije sočinenij v šesti tomach: Tom 1. Rasskazy 1898–1903 . Moskva: Chudožestvennaja literatura, 1990, 638 s. ISBN 5-280-00977-6.

[2] ANDREJEV, L.: Sobranije sočinenij v šesti tomach: Tom 2. Rasskazy. P'jesy 1904–1907 . Moskva: Chudožestvennaja literatura, 1990, 558 s. ISBN 5-280-00979-2.

[3] ANDREJEV, L.: 1995. Rasskazy . Paríž: Bookking International, 1995. 509 s. ISBN 287714-276-0.

[4] BONDAREVA, N. A.: Tvorčestvo Leonida Andrejeva i nemeckij èkspressionizm: dizertačná práca . Oriol: Orlovskij gosudarstvennyj universitet, 2005, 205 s.

[5] DÚBRAVSKÁ, N.: Literárne dielo Leonida Andrejeva v kontexte nemeckej voluntaristickej filozofie . Motus in verbo, 2019, roč. 8, č. 1, s. 52–63. ISSN 1339-0392.

[6] DÚBRAVSKÁ, N.: Sémantická disproporcia a jej výrazové implikácie na ploche prekladov vybraných prozaických diel Leonida Andrejeva . Nová filologická revue, 2019, roč. 11, č. 1, jún 2019, s. 102–113. ISSN 1338-0583.

[7] HABERMAS, J.: Teória jazyka a východiská sociálnych vied: (úvodné štúdie a dodatky k teórii komunikatívneho konania) . Bratislava: Kalligram, 2011. 669 s. ISBN 978-80-8101-403-1.

[8] MIKO, F.: Estetika výrazu: teória výrazu a štýl . Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo: Pedagogická fakulta v Nitre, Kabinet literárnej komunikácie, 1969. 292 s.

[9] MURPHY, R.: Teoretizace avantgardy: modernismus, expresionismus a problém postmoderny . Brno: Host, 2010, 294 s. ISBN 978-80-7294-269-5.

[10] NIETZSCHE, F.: Tak vravel Zarathustra. Kniha pre všetkých a pre nikoho . Bratislava: Iris, 2002. 236 s. ISBN 80-89018-28-9.

[11] TERECHINA, V. N.: Èkspressionizm v russkoj literature pervoj treti XX veka. Genezis. Istoriko-kul'turnyj kontekst. Poètika : dizertačná práca. Moskva: Rossijskaja akademija nauk, 2006, 398 s.