Sídliskové nálezy z konca doby rímskej a počiatku doby sťahovania národov zo Spišských Vlách, pol. Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Variantní název
Late Roman and Migration Period settlement finds from Spišské Vlachy, site The Church of the Assumption of the Blessed Virgin Mary
Zdrojový dokument: Studia archaeologica Brunensia. 2022, roč. 27, č. 1, s. 95-117
Rozsah
95-117
  • ISSN
    1805-918X (print)
    2336-4505 (online)
Type: Článek
Jazyk
slovensky
Abstrakt(y)
Archeologický výskum v katastri mesta Spišské Vlachy v polohe Kostol Nanebovzatia Panny Márie (tiež Stará radnica) realizovalo Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v rokoch 2019 a 2020. Výskumom sa okrem nálezov z neskorého stredoveku a novoveku zachytila kultúrna vrstva z neskorej doby rímskej až sťahovania národov predstavujúca pravdepodobne okraj sídliska z tohto obdobia s dokladmi hutníckej výroby. Najzaujímavejším nálezom je minca cisára Constantia II. (348–358) nájdená v kolovej jame. Súčasťou príspevku je aj analýza trosky dokladajúca lokálnu tavbu železa.
Archaeological excavation in the town of Spišské Vlachy, site The Church of the Assumption of the Blessed Virgin Mary (also Old Town Hall) was conducted by the Spiš Museum in Spišská Nová Ves in 2019 and 2020. The excavation has yielded late medieval and modern finds as well as an occupation layer dating from the Late Roman Period and the Migration Period, which probably represented the edge of a settlement site of that time. The most interesting find is a Follis coin of Constantius II (348–358), discovered in a posthole. Ferrous metallurgy at the site is evidenced by finds of iron slag, whose analysis is included in the article.
Jazyk shrnutí
Document
Reference:
[1] Benediková, L. – Pieta, K. 2018: Využitie krajiny stredného Liptova v praveku a včasnej dobe dejinnej, Štúdijné zvesti 23/18, 147–196.

[2] Budinský-Krička, V. 1963: Sídlisko z doby rímskej a zo začiatkov doby sťahovania národov v Prešove, Slovenská archeológia, XI-1, 5–58.

[3] Fiala, A. – Vallašek, A. 1974: Nálezová správa o výskume niektorých častí kostola v Spišských Vlachoch. Rukopis výskumnej správy. SÚPSOP Bratislava. Uložené: Archív KPÚ Košice, pobočka Spišská Nová Ves so sídlom v Levoči.

[4] Giertlová, M. – Soják, M. 2005: Novšie nálezy severokarpatskej skupiny v povodí rieky Poprad, Študijné zvesti AÚ SAV 38, 113–137.

[5] Hudáková, M. – Hudák, M. – Timura, J. 2020: Spišské Vlachy – Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Stará radnica). Rukopis výskumnej správy. Nepublikované. Uložené: Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, inv. č. 1/2020.

[6] Hudák, M. – Švaňa, K. – Hložek, M. 2021: Nové nálezy rímskych mincí zo Spišských Vlachov a z neznámej lokality na pomedzí Spiša a Šariša, Denarius 9, 14–19.

[7] Javorský, F. 1977: Výsledky archeologického prieskumu v okrese Spišská Nová Ves, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1976, 138–150.

[8] Javorský, F. 1978: Výskumy a prieskumy Výskumnej expedície v okrese Spišská Nová Ves, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1977, 103–117.

[9] Javorský, F. 1981: Výskumy a prieskumy Výskumnej expedície Spiš Archeologického ústavu SAV, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, 108–129.

[10] Javorský, F. 1982: Prieskumy Výskumnej expedície Spiš, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1981, 110–123.

[11] Javorský, F. 1985: Záchranné výskumy a prieskumy výskumnej expedícií Spiš, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984, 110–122.

[12] Jurečko, P. 1983: Príspevok k riešeniu problematiky osídlenia východného Slovenska v dobe rímskej, Historica Carpatica 1983/13, 277–359.

[13] Klingová, A. 2017: Architektonicko-historický pamiatkový výskum NKP – Kostol r. k. Nanebovzatia P. Márie, č. ÚZPF 812/1, Požiarnická ul. č. 69, Spišské Vlachy. Rukopis výskumnej správy 2017. Uložené: Mesto Spišské Vlachy.

[14] Lamiová-Schmiedlová, M. 1963: Dve sídliská z doby rímskej na východnom Slovensku, Slovenská archeológia XI/1, 59–86.

[15] Lamiová-Schmiedlová, M. – Luštíková, L. – Tomášová, B. 2017: Osady doby rímskej v Ostrovanoch a Medzanoch (Katalóg). Nitra.

[16] Lamiová-Schmiedlová, M. – Tomášová, B. 1999: Nálezový horizont z prelomu doby rímskej a doby sťahovania národov na viacvrstvovom sídlisku v Ostrovanoch, Slovenská archeológia XL/2, 75–132.

[17] Luštíková, L. 2018: Lokality doby rímskej na východnom Slovensku – súpis, Východoslovenský pravek XI, 75–109.

[18] Machajewski, H. – Pietrzak, R. 2008: Ze studiów nad ceramiką naczyniową kultury przeworskiej z późnego okresu rzymskiego i wczesnej fazy wędrówek ludów w Wielkopolsce. In: A. Błażejewski: Ceramika warsztatowa w środkowoeuropejskim Barbaricum. Wrocław, 225–251.

[19] Olędzki, M. 2014: The Przeworsk culture and the problem of dating of the beginningsof the Blažice-Bereg culture. In: B. Komoróczy (ed.): Sociální diferenciace barbarských komunit ve světle nových hrobových, sídlištních a sběrových nálezů (Archeologie barbarů 2011). Spisy Archeologického ústavu AV ČR Brno. Brno, 317–333.

[20] Ondrouch, V. 1964: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava.

[21] Peškař, I. 1988: Hrnčířské pece z doby římské na Moravě, Památky archeologické 79, 106–169.

[22] Pieta, K. 1987: Die Slowakei im 5. Jahrhundert. In: Germanen, Hunnen, Awaren. Schätze der Völkerwanderungszeit. Katalog. Nürnberg, 385–397.

[23] Pieta, K. 1999: Anfänge der Völkerwanderungszeit in der Slowakei (Fragenstellungen der zeitgenössischen Forschung). In: L'Occident romain et l'Europe centrale au début de l'epoque des Grandes Migrations. Brno, 171–189.

[24] Pieta, K. 2002: Osídlenie Slovenska v dobe sťahovania národov. In: A. Ruttkay – M. Ruttkay – P. Šalkovský: Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra, 11–22.

[25] Pieta, K. 2003: Spiš vo včasnej dobe dejinnej. In: M. Homza – Stanislaw A. Sroka: Terra Scepusiensis. Levoča – Wrocław, 149–158.

[26] Pieta, K. 2008: Keltské osídlenie Slovenska. Archeologica Slovaca Monographiae – Studia Tomus XI. Nitra.

[27] Pieta, K. – Roth, P. 2007: Kniežacia hrobka z Popradu – Matejoviec, Pamiatky a múzeá 2007/3, 44–47.

[28] Rodzińska-Nowak, J. 2021: More light? Some Remarks on the Function of a Roman Mortarium from the 'Princely' Grave in Poprad-Matejovce. Z. Robak – M. Ruttkay (eds.): Celts – Germans – Slavs. A Tribute Anthology to Karol Pieta. Slovenská Archeológia 2021 – Supplementum 2, 333–341.

[29] Roth, P. 1995: Metalurgia železa v dobe laténskej a rímskej na Spiši. Študijné zvesti AÚ SAV 31, 105–122.

[30] Roth, P. 2010: Metalurgia Keltov a Germánov. In: J. Beljak – G. Březinová – V. Varsík (eds.): Archeológia barbarov 2009, Hospodárstvo Germánov. Sídliskové a ekonomické štruktúry od neskorej doby laténskej po včasný stredovek. Nitra, 341–349.

[31] Soják, M. 2004: Výskum na D1 Spiš v roku 2003, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2003, 174–176.

[32] Soják, M. 2007: Zaniknuté osídlenia v chotári Spišských Vlách, In: I. Chalupecký (ed.): Z minulosti Spiša XV. Levoča, 7–23.

[33] Soják, M. 2008: Svedectvo nálezov antických mincí zo Spiša. Zborník SNM, História 46/2008, 31–44.

[34] Soják, M. 2022. Pred vznikom stredovekej obce = Before the establishment of the medieval village. In: M. Soják (ed.): Veľký Slavkov : od praveku po súčasnosť. 1. vydanie. – Veľký Slavkov, 36–58.

[35] Stoklas, B. – Hrabkovský, M. 2019: Staré rímske razby mincí z oblasti stredodunajského barbarika v neskoroantickom období, Numismatický sborník 33/2, 123–138.

[36] Švaňa, K. 2021: Nové nálezy z doby rímskej z katastra obce Spišský Štiavnik. In: M. Hudák – M. Števík (eds.): Spišský Štiavnik. Spišský Štiavnik, 54–57.

[37] Švaňa, K. – Karabinoš, A. – Vizdal, M. 2018: Stručný prehľad nálezov keramiky doby rímskej z Ražňan, pol. Farské, Historica Carpatica 49, 107–122.

[38] Švaňa, K. – Šimčík, P. 2021: Nové objavy zo sídlisk z mladšej a neskorej doby rímskej v regióne strednej Torysy. In: Příspěvky k poznaní barbarských komunit (Archeologie barbarů 2016 a 2018). Spisy Archeologického ústavu AV ČR Brno 70, 65–84.

[39] Tamaškovič J. – Ontko, M. – Diačiková, D. – Žák-Matyasowszky, F. 2019: Nové žiarové pohrebisko z lokality Levoča – Novoveská cesta. Príspevok k osídleniu Spiša v dobe rímskej. In: M. Palárik – A. Mikulášová (eds.): Studia Historica Nitriensia 23, Supplementum – dedicated to jubilee Jozef Bujna. Nitra, 543–562.

[40] Vizdal, M. – Karabinoš 2010: Archeologický výskum polykultúrnej lokality v Ražňanoch v roku 2009, Annales historici Presovienses 9, 15–38.

[41] Mapový klient ZBGIS Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky: https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa.