Article
| Title: | Perspektívy a limity vytvárania tolerantných medziskupinových postojov vo vyučovaní občianskej náuky na Slovensku |
| Variant title: | Perspectives and limits of tolerant intergroup relations formation in Civic education practice in Slovakia |
| Author: | |
| Source document: | Studia paedagogica. 2018, vol. 23, iss. 3, pp. [69]-90 |
| Extent: | [69]-90 |
| ISSN: | 1803-7437 (print); 2336-4521 (online) |
| DOI: | 10.5817/SP2018-3-4 |
| Type: | Article (Slovak) |
| Stable URL: | http://hdl.handle.net/11222.digilib/138460 |
| License: |
PDF
Abstract(s):
Na Slovensku prebieha diskusia o úlohe školy pri prevencii extrémizmu a budovaní tolerantných medziskupinových postojov. Prvým cieľom štúdie bolo prostredníctvom analýzy dokumentov a sekundárnych dát zmapovať, ako je téma medziskupinových vzťahov ukotvená v školskom kurikule a ako sú na ňu vyučujúci odborne pripravovaní. Po druhé sme prostredníctvom pološtruktúrovaných interview explorovali, aké metódy využívajú učiteľky a učitelia občianskej náuky pri práci s problematikou medziskupinových vzťahov, ko vnímajú ich účinnosť a aké sú ich možnosti a potreby v tejto oblasti. Na základe analýzy štátnych a školských vzdelávacích programov konštatujeme, že kurikulum poskytuje len limitované možnosti na rozvoj hodnôt, postojov a zmierňovanie predsudkov. Pološtruktúrované rozhovory s učiteľmi a učiteľkami slovenských stredných škôl (N = 22) tento predpoklad potvrdili. Participantky poukazujú na absenciu didaktických materiálov a systematickej podpory zo strany rezortu školstva, ako aj na potrebu vyššej časovej dotácie pre občiansku náuku. Za najpoužívanejšiu metódu výučby na občianskej náuke označujú diskusiu, no pri problematike medziskupinových vzťahov ju majú dopĺňať zážitkové metódy. Participantky však majú rôzne predstavy o formálnej stránke diskusie a pozícii učiteľov v nej (moderátor, korektor, nestranný pozorovateľ).
A discussion about the role of schools in preventing extremism and building tolerant intergroup attitudes is currently ongoing in Slovakia. The first objective of this study was to map (through document and secondary data analysis) how the topic of intergroup relations is defined in school curricula and how teachers are prepared to deal with this issue. The second objective of the study was to explore what methods and practices are used by civics teachers in dealing with issues of intergroup relations, how they perceive the effectiveness of these methods, and what their needs are in this domain. Based on an analysis of the State and School Educational Programs, we argue that the curriculum provides only limited opportunities to develop values and attitudes and implement interventions to reduce prejudice. Semi-structured interviews with teachers at Slovak secondary schools (N = 22) confirmed this assumption. The participants criticized the absence of didactic materials and systematic support from the Ministry of Education and pointed to the need for greater time allocation for civic education. They suggested that it is discussion that is the most frequently used teaching method in civic education, but that this needs to be completed with experience methods when dealing with the topic of intergroup relations. The participants presented different perspectives on the formal aspects of discussion, its goals, and teachers' role in it (moderator, corrector, impartial observer).
A discussion about the role of schools in preventing extremism and building tolerant intergroup attitudes is currently ongoing in Slovakia. The first objective of this study was to map (through document and secondary data analysis) how the topic of intergroup relations is defined in school curricula and how teachers are prepared to deal with this issue. The second objective of the study was to explore what methods and practices are used by civics teachers in dealing with issues of intergroup relations, how they perceive the effectiveness of these methods, and what their needs are in this domain. Based on an analysis of the State and School Educational Programs, we argue that the curriculum provides only limited opportunities to develop values and attitudes and implement interventions to reduce prejudice. Semi-structured interviews with teachers at Slovak secondary schools (N = 22) confirmed this assumption. The participants criticized the absence of didactic materials and systematic support from the Ministry of Education and pointed to the need for greater time allocation for civic education. They suggested that it is discussion that is the most frequently used teaching method in civic education, but that this needs to be completed with experience methods when dealing with the topic of intergroup relations. The participants presented different perspectives on the formal aspects of discussion, its goals, and teachers' role in it (moderator, corrector, impartial observer).
Keywords:
občianska náuka; medziskupinové vzťahy; predsudky a stereotypy; vyučovacie metódy
civic education; intergroup relations; prejudice and stereotypes; teaching methods
civic education; intergroup relations; prejudice and stereotypes; teaching methods
Note:
Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-14-0531.
References:
[1] Allport, G. W. (1979). The nature of prejudice: 25th anniversary edition. New York: Basic Books.
[2] Barta, J., Devínsky, F., Hric, M., Medveď, M., Ostrovský, I., Pilát, E., Pišút, J., & Štich, I. (2015). Hodnotenie fakúlt vysokých škôl 2015. Ranking fakúlt vysokých škôl v SR na základe porovnania ukazovateľov kvantity a kvality vzdelávania a výskumu. Bratislava: Akademická rankingová a ratingová agentúra.
[3] Brander, P., Gomes, R., Keen, E., Lemineur, M.-L., Oliveira, B., Ondráčková, J., Surian, A., & Suslova, O. (2008). Kompas – Manuál výchovy a vzdelávania mládeže k ľudským právam. Bratislava: Iuventa.
[4] Braun, V., & Clarke, V. (2006). Using thematic analysis in psychology. Qualitative Research in Psychology, 3(2), 77–101. | DOI 10.1191/1478088706qp063oa
[5] Cameron, L., & Rutland, A. (2016). Researcher-practitioner partnerships in the development of interventions to reduce prejudice among children. In K. Durkin & H. R. Schaffer (Eds.), The Wiley handbook of developmental psychology in practice: Implementation and impact (s. 341–365). Chichester: Wiley-Blackwell.
[6] Dessel, A. (2010). Prejudice in schools: Promotion of an inclusive culture and climate. Education and Urban Society, 42(4), 407–429. | DOI 10.1177/0013124510361852
[7] Di Bernardo, G. A., Vezzali, L., Stathi, S., Cadamuro, A., & Cortesi, L. (2017). Vicarious, extended and imagined intergroup contact: A review of interventions based on indirect contact strategies applied in educational settings. Testing, Psychimetrics, Methodology in Applied Psychology, 1(24), 3–21.
[8] Dráľ, P., & Findor, A. (2016). Teachers as researchers? Assessing impact of pedagogical interventions on pupils' attitudes. Human Affairs, 26(3), 271–287. | DOI 10.1515/humaff-2016-0024
[9] Gallová Kriglerová, E., & Kadlečíková, J. (2009). Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie žiakmi základných škôl na Slovensku. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti.
[10] Gál, J. (1997). Zážitkové vyučovanie náuky o spoločnosti a občianskej náuky. Banská Bystrica: Metodické centrum Banská Bystrica.
[11] Gniewosz, B., & Noack, P. (2008). Classroom climate indicators and attitudes towards foreigners. Journal of Adolescence, 31(5), 609–624. | DOI 10.1016/j.adolescence.2007.10.006
[12] Graf, S., & Kováčová, S. (2016). Jak snižovat předsudky? Teorie meziskupinového kontaktu. Československá psychologie, 60(2), 185–196.
[13] Hardoš, P. (2016). Politické vzdelávanie v liberálnej demokracii. Ostium, 12(4). Dostupné z http://www.ostium.sk/sk/politicke-vzdelavanie-v-liberalnej-demokracii/
[14] Hargašová, L., Andraščiková, S., & Lášticová, B. (2016). "Sú to proste naši žiaci": Konštruovanie etnickej rozmanitosti učiteľmi a učiteľkami náuky o spoločnosti. In J. Halamová (Ed.), Komunitná psychológia na Slovensku 2016: Zborník z 3. ročníka vedeckej konferencie Komunitná psychológia na Slovensku 2016, 28. 11. 2016, Bratislava (s. 60–66). Bratislava: Univerzita Komenského (UK) v Bratislave vo Vydavateľstve UK pre Ústav aplikovanej psychológie, FSEV UK.
[15] Hloušková, L., Trnková, K., Lazarová, B., & Pol, M. (2015). Diverzita žáků: Téma pro vedení školy. Studia paedagogica, 20(2), 105–125. | DOI 10.5817/SP2015-2-6
[16] Chichekian, T., Shore, B. M., & Yates, G. (2016). Preservice and practicing teachers' selfefficacy for inquiry-based instruction. Cogent Education, 3(1). | DOI 10.1080/2331186X.2016.1236872
[17] Inštitút pre aktívne občianstvo. (2017). Školy, ktoré menia svet. Občianske názory, postoje a akcieschopnosť žiakov a žiačok. Bratislava: Inštitút pre aktívne občianstvo.
[18] Isac, M. M. (Ed.). (2015). Tolerance through education: Mapping the determinants of young people's attitudes towards equal rights for immigrants and ethnic/racial minorities in Europe. Luxembourg: Publication Office of the European Union. Dostupné z https://crell.jrc.ec.europa.eu/sites/default/files/files/JRC96514_CRELL_External_study_report_tolerance_education.pdf
[19] Janková, M. (2014). Vybrané výsledky z prieskumov zameraných na riadenie a výučbu v oblasti ľudských práv v stredných školách. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR.
[20] Jarkovská, L., Lišková, K., & Obrovská, J. (2014). Žádná různost není, všichni jsme tu stejní. Děti migrantů, jejich spolužáci a vyučující na českých základních školách. Orbis Scholae, 8(1), 97–110.
[21] Kalmárová, V., Lášticová, B., Findor, A., & Hruška, M. (2017). Aké vzdelávacie faktory súvisia s postojmi slovenských stredoškolákov a stredoškoláčok k menšinám? Správa z výskumu. Bratislava: Štátna školská inšpekcia.
[22] Kosová, B. (2012). Východiská a súvislosti vysokoškolského vzdelávania učiteľov. In B. Kosová (Ed.), Transformácia vysokoškolského vzdelávania učiteľov v kontexte reformy regionálneho školstva. Záverečná správa a návrhy odporúčaní (s. 6–67). Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
[23] Kosová, B., & Tomengová, A. (Eds.). (2015). Profesijná praktická príprava budúcich učiteľov. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
[24] Kozelová, B. (2016). Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania k ľudským právam v strednej škole v školskom roku 2015/2016 v SR. Bratislava: Štátna školská inšpekcia. Dostupné z https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/Sprava_z_vyskumu.pdf
[25] Kövérová, E. (2016). Školy ako pozitívne deviantné systémy. Pedagogika.sk, 7(2), 77–102.
[26] Kučerová, S. (2005). Kam se poděly hodnoty? Glosa na okraj Rámcového vzdělávacího programu. Pedagogická orientace, 15(3), 2–4.
[27] Kusá, Z. (2016). Škola nie je pre všetkých. Bratislava: Sociologický ústav SAV.
[28] Kutsyuruba, B. (2017). Using document analysis methodology to explore educational reforms and policy changes in post-Soviet Ukraine. In I. Silova, N. W. Sobe, A. Korzh, & S. Kovalchuk (Eds.), Reimagining utopias. Bold visions in educational research. Rotterdam: Sense Publishers.
[29] Liebkind, K., Mähönen, T. A., Solares, E., Solheim, E., & Jasinskaja-Lahti, I. (2014). Prejudice-reduction in culturally mixed classrooms: The development and assessment of a theory-driven intervention among majority and minority youth in Finland. Journal of Community & Applied Social Psychology, 24(4), 325–339. | DOI 10.1002/casp.2168
[30] Macháček, L., & Šťava, E. (2012). Občianske vzdelávanie a výchova mládeže k občianstvu. Národná správa z medzinárodného výskumu občianskeho vzdelávania ICCS 2009. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.
[31] Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. (2014). Zisťovanie kvalifikovanosti pedagogických zamestnancov a odbornosti vyučovania podľa stavu k 31. 1. 2014. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Dostupné z https://www.minedu.sk/kvalifikovanostpedagogickych-zamestnancov/
[32] Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. (2015). Analýza súčasného stavu výchovy a vzdelávania k ľudským právam v regionálnom školstve. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
[33] Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. (2016). Zoznam akreditovaných programov kontinuálneho vzdelávania učiteliek a učiteľov. Dostupné z https://www.minedu.sk/data/att/10605.pdf
[34] Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. (2017). Interný prieskum medzi vyučujúcimi dejepisu, občianskej náuky a geografie na základných školách. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
[35] Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. (2017, 17. máj). Deviataci budú mať viac hodín dejepisu. In Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (Aktuality). Dostupné z https://www.minedu.sk/deviataci-budu-mat-viac-hodin-dejepisu/
[36] Mistrík, E. (2000). Multikultúrna výchova v príprave učiteľov. Rámec kurikula pre univerzity. Bratislava: Iris.
[37] Mušinka, A., Škobla, D., Hurrle, J., Matlovičová, K., & Kling, J. (2014). ATLAS rómskych komunít na Slovensku 2013. Bratislava: UNDP.
[38] Nowell, L. S., Norris, J. M., White, D. E., & Moules, J. M. (2017). Thematic analysis: Striving to meet the trustworthiness criteria. International Journal of Qualitative Methods, 16(1), 1–13. | DOI 10.1177/1609406917733847
[39] Ondrušek, D., Potočková, D., & Hipš, J. (2007). Výchova k tolerancii hrou. Bratislava: Partners for Democratic Change Slovakia.
[40] Paluck, E. L., Green, S., & Green, D. P. (2017). The contact hypothesis re-examined. Nepublikovaná štúdia. Dostupné z https://osf.io/39xku/download
[41] Petrasová, A., Maslová, M., & Hubová, M. (2010). Model profesijných štandardov multikultúrnej výchovy pre učiteľov ZŠ. Bratislava: Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní.
[42] Petrová, G., & Duchovičová, J. (2012). Vzdelávanie učiteľov sekundárneho vzdelávania. In B. Kosová (Ed.), Transformácia vysokoškolského vzdelávania učiteľov v kontexte reformy regionálneho školstva. Záverečná správa a návrhy odporúčaní (s. 97–135). Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
[43] Petty, R. E. (1995). Creating strong attitudes: Two routes to persuasion. In T. E. Backer, S. L. David, & G. Soucey (Eds.), Reviewing the behavioral science knowledge base on technology transfer (s. 209–224). Rockville: National Institute on Drug Abuse.
[44] Plichtová, J. (2002). Metódy sociálnej psychológie zblízka. Bratislava: Médiá.
[45] Plichtová, J., & Hapalová, M. (2008). Kvalita deliberácie budúcej elity. In M. Petrjánošová, R. Masaryk, & B. Lášticová (Eds.), Kvalitatívny výskum vo verejnom priestore (s. 51–56). Bratislava: Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV, Pedagogická fakulta UK.
[46] Preissová Krejčí, A., Cichá, M., & Máčalová, J. (2016). Redukcionistické chápání multikulturní výchovy na českých školách. Studia paedagogica, 21(3), 63–79. | DOI 10.5817/SP2016-3-4
[47] Pupala, B. (2006). Vysokoškolská príprava na učiteľskú profesiu: Súčasné štrukturálne a obsahové zmeny. In B. Pupala (Ed.), Profesijný rozvoj učiteľa (s. 60–84). Prešov: Metodicko-pedagogické centrum.
[48] Saunders, B., Sim, J., Kingstone, T., Baker, S., Waterfield, J., Bartlam, B., Burroughs, H., & Jinks, C. (2017). Saturation in qualitative research: Exploring its conceptualization and operationalization. Quality and Quantity, 52(4), 1893–1907. | DOI 10.1007/s11135-017-0574-8
[49] Slovíková, M. (2013). Implementácia multikultúrnej výchovy v školách očami učiteľov. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva.
[50] Stephan, W. G., & Vogt, W. P. (Eds.). (2004). Education programs for improving intergroup relations: Theory, research and practice. New York: Teachers College Press.
[51] Šeďová, K., Švaříček, R., & Šalamounová, Z. (2012). Komunikace ve školní třídě. Praha: Portál.
[52] Štátny pedagogický ústav. (2010a). Štátny vzdelávací program pre gymnáziá v Slovenskej republike ISCED 3A – Vyššie sekundárne vzdelávanie. Bratislava: Štátny pedagogický ústav.
[53] Štátny pedagogický ústav. (2010b). Štátny vzdelávací program – Občianska náuka. Príloha ISCED3a. Bratislava: Štátny pedagogický ústav.
[54] Štátny pedagogický ústav. (2015a). Rámcový učebný plán pre gymnáziá s vyučovacím jazykom slovenským – Štvorročný vzdelávací program. Bratislava: Štátny pedagogický ústav.
[55] Štátny pedagogický ústav. (2015b). Inovovaný štátny vzdelávací program. Občianska náuka – Gymnázium so štvorročným a päťročným vzdelávacím programom. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. Dostupné z http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/obcianska_nauka_g_4_5_r.pdf
[56] Takács, J., & Szalma, I. (2014). Gays in the neighborhood? European attitudes about homosexuality a quarter century after the fall of the Soviet Union. Dostupné z http://councilforeuropeanstudies.org/critcom/gays-in-the-neighborhood-europeanattitudes-about-homosexuality-a-quarter-century-after-the-fall-of-the-soviet-union/
[57] Turner, R. N., & Cameron, L. (2016). Confidence in contact: A new perspective on promoting cross-group friendship among children and adolescents. Social Issues and Policy Review, 10(1), 212–246. | DOI 10.1111/sipr.12023
[58] Vavrus, M. (2015). Diversity education. A critical multicultural approach. New York & London: Teachers College Press.
[59] Vezzali, L., Stathi, S., & Giovannini, D. (2012). Indirect contact through book reading: Improving adolescents' attitudes and behavioral intentions toward immigrants. Psychology in the Schools, 49(2), 148–162. | DOI 10.1002/pits.20621
[60] Zákon č. 245/2008 Z. z., o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (2008). Dostupné z http://www.epi.sk/zz/2008-245
