Nové poznatky z výskumov hradu Slanec

Title: Nové poznatky z výskumov hradu Slanec
Variant title:
  • New findings from research into Slanec castle
  • Neue Erkenntnisse aus den an Burg Slanec durchgeführten Grabungen
Source document: Archaeologia historica. 2016, vol. 41, iss. 1, pp. 251-272
Extent
251-272
  • ISSN
    0231-5823 (print)
    2336-4386 (online)
Type: Article
Language
Summary language
License: Not specified license
 

Notice: These citations are automatically created and might not follow citation rules properly.

Abstract(s)
Hrad Slanec nechal postaviť Peter zo Slanca z rodu Aba pred rokom 1282. Veľkú gotickú prestavbu niekedy medzi rokmi 1387–1395 inicioval Ladislav z Lučenca († 1395). V písomných prameňoch boli zistené zmienky o prestavbách hradu medzi rokmi 1521 a 1523 a jeho obnove po roku 1538. V čase povstania Imricha Thökölyho Slanec zničili a spustol. K čiastočnej obnove ruiny došlo za grófa Jozefa Forgácha (* 1763, † 1832), ktorý nechal v roku 1815 opraviť vežu. Archeologický výskum sa sústredil najmä na jadro hradu. Podarilo sa odkryť celý rad pozostatkov architektúr a dlážky v juhozápadnom trakte paláca. Prínosom pre poznanie stavebného vývoja hradu sú nálezy rôznych druhov stredovekej stavebnej keramiky, najmä tehál a dlaždíc. Architektonicko-historický výskum v rámci mladšieho stredovekého plášta zistil hmotu najstaršej veže. Veža bola ústrednou stavbou hradného areálu v s rozmermi 19 × 15 m s menšou budovou na východnej strane. Archeologický výskum tiež upresnil dispozičné riešenie hradného paláca po gotickej prestavbe realizovanej po roku 1387.
The Slanec castle was built by Peter of Slanec before the year 1282. Its major Gothic reconstruction in 1387–1395 was initiated by Ladislav of Lučenec († 1395). Another reconstruction confirmed by written sources started between the years 1521 and 1523, and renovation took place after 1538. During the uprising of Imrich Thököly Slanec sustained damage after which it was not restored. The ruin was partially reconstructed under Count Jozef Forgách (* 1763, † 1832) who had the tower repaired in 1815. Archaeological research centred on the castle core. A large number of remains of architecture as well as floor tiles were uncovered in the south-west wing of the palace. Information about the building development of the castle was also expanded by a wealth of finds of different kinds of medieval building ceramics, especially bricks and floor tiles. The architectural research into the late medieval phase revealed masonry of the oldest tower. The castle tower was the central construction of the castle area in the shape of an almost regular rectangle of 19 × 15 m, with a small building in the eastern section. Archaeological research also specified the internal layout of the palace after its Gothic reconstruction executed after 1387.
References
[1] AO XIII: Anjou-kori oklevéltár XIII, 1329 (Almási, T., ed.). Budapest – Szeged 2003.

[2] AO XIV: Anjou-kori oklevéltár XIV, 1330 (Almási, T.–Kőfalvi, T., edd.). Budapest – Szeged 2004.

[3] AO XIX: Anjou-kori oklevéltár XIX, 1335 (Kristó, Gy.–Makk, F., edd.). Budapest – Szeged 2004.

[4] AO XXXI: Anjou-kori oklevéltár XXXI, 1347 (Sebők, F., ed.). Budapest – Szeged 2007.

[5] BO I: Oklevéltár a Tomaj nemzetségbeli losonczi Bánffy család történetéhez I, 1214–1457 (Varjú, E., ed.). Budapest 1908.

[6] BO II: Oklevéltár a Tomaj nemzetségbeli losonczi Bánffy család történetéhez II, 1458–1526 (Iványi, B., ed.). Budapest 1928.

[7] ČURNÝ, M., 2013: Slanec, okr. Košice-okolie, hrad Slanec. Vyhodnotenie nálezov stavebnej keramiky z archeologického výskumu v roku 2013. Odborný posudok k VS Rusnák, R.–Trnkus, L., Slanský hrad, zámer obnovy, ulož. v Archíve AÚ SAV Nitra.

[8] ENGEL, P., 1996: Magyarország világi archontológiája 1301–1457 [DVD-ROM]. Budapest.

[9] ENGEL, P., 2002: Középkori magyar genealógia [DVD-ROM]. Budapest.

[10] GARDAVSKÝ, Z., 1971: Srovnávací výzkum východoslovenských hradů, SÚRPMO Praha, pracoviště Olomouc, nestr.

[11] Genealogická tabuľka rodu Losonczy [on-line]. Dostupné z: http://www.genealogy.euweb.cz/hung/losoncz.html, cit. 10. 2. 2015.

[12] Genealogická tabuľka rodu Forgách [on-line]. Dostupné z: http://www.genealogy.euweb.cz/hung/forgach4.html, cit. 10. 2. 2015.

[13] Genealogická tabuľka rodu Forgách [on-line]. Dostupné z: http://www.genealogy.euweb.cz/hung/forgach6.html, cit. 10. 2. 2015.

[14] MENCLOVÁ, D., 1974: Príspevok k typológii hradov, zámkov a kaštieľov na Slovensku. In: Pisoň, Š., Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, 409–410. Martin.

[15] MENCLOVI, V. a D., 1938: O účasti Slovenska na vzniku pozdněgotické architektury. Umění XI, 363–384.

[16] MNL – OL, DL: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond Diplomatikai levéltár, sign. DL 867, DL 14834, DL 82065, DL 27077, DL 82483, DL 82606, DL 90884, DL 82439, DL 90810, DL 64051.

[17] MNL – OL, LRa: Magyar Nemzeti Levéltár, fond Magyar Kancelláriai Levéltár, Libri regii 5, pag. 441–443, 702–704.

[18] MNL – OL, LRb: Magyar Nemzeti Levéltár, fond Magyar Kancelláriai Levéltár, Libri regii 11, pag. 416–418.

[19] MNL – OL, LRc: Magyar Nemzeti Levéltár, fond Magyar Kancelláriai Levéltár, Libri regii 23, pag. 257–259.

[20] MNL – OL, P 287a: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond Forgách család gácsi ága lajstromozott iratok, fasc. T, no. 12, 18, doboz 25.

[21] MNL – OL, P 287b: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond Forgách család gácsi ága lajstromozott iratok, fasc. E, no. 1, 12, 19, 32, doboz 8.

[22] MNL – OL, P 287c: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond Forgách család gácsi ága lajstromozott iratok, fasc. B, no. 213, doboz 4.

[23] MNL – OL, P 287d: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond Forgách család gácsi ága lajstromozott iratok, fasc. T, no. 63, doboz 26.

[24] MNL – OL, UCa: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond Urbaria et conscriptiones, fasc. 12, no 29, pag. 1, 2, 4, 6, 9, 11, 13, 15, 18, 22, 24, 26, 31.

[25] MNL – OL, UCb: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond Urbaria et conscriptiones fasc. 56, no 20, pag. 1, 2, 17, 18, 19–24, 30–38.

[26] MNL – OL, UCc: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond Urbaria et conscriptiones, fasc. 116, no. 27, pag. 32–37.

[27] MNL – OL, UCd: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond Urbaria et consriptiones, fasc. 54, no. 73, pag. 2.

[28] MNL – OL, UCe: Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, fond. Urbaria et conscriptiones, fasc. 54, no. 74, pag. 1–3.

[29] PLAČEK, M.–BÓNA, M., 2007: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava.

[30] PO III: A podmanini Podmaniczky-család oklevéltára III, 1538–1549 (Lukinich, I., ed.). Budapest 1941.

[31] RDSL: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I (Sedlák, V., ed.). Bratislava 1980.

[32] SLIVKA, M., 1981: Príspevok k dejinám a výstavbe hradu Slanec, Nové obzory 23, 125–126.

[33] SLIVKA, M.–VALLAŠEK, A., 1991: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice.

[34] SZLUHA, M., 2000: Liptó vármegye nemes családjai. Budapest.

[35] SZLUHA, M., 2007: Felvidéki nemes családok I. Trencsén vármegye. Budapest.

[36] ŠIMKOVIC, M., 2003: Slanec (katalógové heslo). In: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia (Buran, D., ed.), 594–595. Bratislava.

[37] ŠIMKOVIC, M.–BÓNA, M., 2003. Hradná architektúra počas vlády Žigmunda Luxemburského. In: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia (Buran, D., ed.), 201–202. Bratislava.

[38] ŠIMKOVIC, M.–JANURA, T., 2012: Hrad Slanec NKP. Architektonicko-historický výskum – 1. etapa. Výskumná dokumentácia ulož. v Archíve KPÚ Košice.

[39] ZsO I: Zsigmondkori oklevéltár I, 1387–1399 (Mályusz, E., ed.). Budapest 1951.