Archeologické pramene ako doklady kultúrnych a ekonomických kontaktov Banskej Štiavnice a okolia s talianskym prostredím v stredoveku

Variant title
Archäologische Quellen als Belege für kulturelle und wirtschaftliche Kontakte von Schemnitz (Banská Štiavnica) und seiner Umgebung zu italienischen Gebieten im Mittelalter
Archaeological Sources as the Evidence of Cultural and Economic Contacts of Banská Štiavnica and its Surroundings with the Italian Environment in the Middle Ages
Contributor
Magar, Bernd (Translator of Summary)
Source document: Archaeologia historica. 2007, vol. 32, iss. [1], pp. 453-464
Extent
453-464
Type: Article
Language
Slovak
License: Not specified license
Abstract(s)
Banská Štiavnica a jej okolie boli zaujímavé pre uhorského panovníka i zahraničných investorov vďaka ložiskám drahých kovov. Kráľ investoval do výstavby opevnenia (Starý a Nový zámok, opevnenie mesta) i reprezentačných budov. Kapitál z Apeninského polostrova pomáhal rozbiehať tamojšiu ťažbu, cirkev udržiavala čulé kontakty s Rímom a šľachta sa snažila udržiavať krok s novinkami z talianskeho prostredia. V štúdii sme sa venovali archeologickým nálezom, ktoré možno považovať za doklady kontaktov medzi spomínanými regiónmi. Zaujímavá je kolekcia skla z výskumu J. Truchlíka na hrade Sitno, v ktorej sú zastúpené nádoby zdobené rytím, nitkovým dekórom, vyfúknuté do formy i farebné sklá. Datovanie týchto kusov spadá do obdobia 16. až 17. storočia, pričom medzi nimi možno nájsť importy i domáce napodobeniny benátskych výrobkov
The town of Banská Štiavnica and its surroundings were once interesting for the Hungarian ruler and foreign investors, thanks to its deposits of precious metals. The king invested into the construction of fortifications (Starý zámok, Nový zámok, town walls) as well as prestigious buildings. Local mining was fuelled by capital from the Apennine Peninsula, there were active contacts between Štiavnica church representatives and Rome, and the aristocracy kept abreast of novelties spawned by the Italian environment. In the study, the author has concentrated on archaeological finds that give evidence of contacts between the mentioned regions. A collection of glass from the Sitno castle researched by J. Truchlík is of major importance; it contains vessels decorated with engraving, thread ornamentation, blown into moulds, and colour glass. The dating of these pieces falls in the 16th-17th centuries. The collection also includes imports and domestic imitations of Venetian production.
Summary language
Document
References:
[1] BOKESOVÁ, M.–MAJDÁK, D., 1964: Vývoj zdravotníctva v Banskej Štiavnici. In: Grega, V.–Vozár, J., Banská Štiavnica, 347−358. Banská Bystrica.

[2] BOLERÁZSKY, V., 1964a: Príspevky k dejinám Banskej Štiavnice. In: Grega, V.–Vozár, J., Banská Štiavnica, 49−77. Banská Bystrica.

[3] BOLERÁZSKY, V., 1964b: Baníctvo a hutníctvo. In: Grega, V.–Vozár, J., Banská Štiavnica, 191−211. Banská Bystrica.

[4] DORIGATO, A., 1986: Il Museo vetrario di Murano. Venezia.

[5] FIORI, C.–VANDINI, M., 2004: Chemical Composition of Glass and its Raw Materials: Chronological and Geographical Development in the First Millennium A. D. In: Beretta, M., When Glass Matters (Studies in the History of Science and Art from the Greco-Roman Antiquity to Early Modern Era), 151−194. Firenze.

[6] FÜRYOVÁ, K.–JANOVIČKOVÁ, M., 1984: Nálezy stredovekého skla na výskume v Košiciach–Krásna nad Hornádom. In: Zborník prác Ľudmile Kraskovskej (k životnému jubileu), 284−298. Bratislava.

[7] FÜRYOVÁ, K.–JANOVIČKOVÁ, M., 1986: Stredoveké sklo v zbierkach archeologického ústavu SNM, Zborník SNM LXXX – História 26, 181–213.

[8] FÜRYOVÁ, K.–JANOVIČKOVÁ, M., 1988: Odraz vplyvu benátskeho sklárstva na nálezoch stredovekého skla z územia Slovenska, AH 13, 619–631.

[9] GEDAI, I., 1969: Fremde Műnzen in Karpatenbecken aus den 11.–13. Jahrhunderten, Acta Archaeologica Academie Scientiarum Hungariae XXI, 105–148.

[10] GYÜRKY, K. H., 1974: Venezianische und türkische Importartikel im Fundmaterial von Buda aus der ersten Hälfte des 16. Jahrhunderts, Acta Archaeologica ASH 26, 413–423.

[11] HALAGA, O., 1987: Podiel Slovenska na európskom obchode v stredoveku. In: Zborník prednášok z konferencie "K dejinám obchodu na Slovensku", 31–40. Bratislava.

[12] HEJDOVÁ, D.–NECHVÁTAL, B.–ŠEDIVÝ, Č., 1975: Použití kobaltu ve středověkém sklářství v Čechách, AR XXVII. 530–554.

[13] HISTORICKÉ SKLO NA SLOVENSKU (Výstava – Bratislavský hrad, III. poschodie, 21. 11. 1989–31. 3. 1990). Bratislava.

[14] HLADÍK, M., 2005: Hrad Sitno. (Výsledky archeologického výskumu). Diplomová práca – Katedra archeológie, Filozofická fakulta UK. Bratislava.

[15] HLINKA, J., 1978: Kremnické dukáty vo svetle nálezov mincí na Slovensku, Slovenská numizmatika V, 11–55.

[16] HUNKA, J., 1996: Počítacie žetóny objavené počas archeologických výskumov na Slovensku, Študijné zvesti AÚ SAV 32, 191–210.

[17] KAZIMÍR, Š., 1978: Menová politika v Uhorsku v 14. storočí a založenie kremnickej mincovne, Numismatické listy XXXIII, č. 5–6, 151–166.

[18] KAZIMÍR, Š., 1989: Tovarovo-peňažné vzťahy v období denárovej meny (11.–zač. 14. storočia), Slovenská numizmatika X, 117–124.

[19] KAZIMÍR, Š., 1990: Menová reforma v Uhorsku v prvej tretine 14. storočia a produkcia peňazí na Slovensku v stredoveku, Slovenská numizmatika XI, 27–35.

[20] KMEŤ, A., 1989: Veleba Sitna (1895). In: Baranovič, Š., Andrej Kmeť – Veleba Sitna, 51–162. Bratislava.

[21] KOÓŠOVÁ, P., 2005: Súbor skla z hradu Šintava, Zborník SNM XCIX – Archeológia 15, 103–140.

[22] KOÓŠOVÁ, P., 2006a: Rím, Monte Gargano, Bari – ciele stredovekých pútnikov z Uhorska, Studia archaeologica slovaca medaevalia V, 273–300.

[23] KOÓŠOVÁ, P., 2006b: Mince ako doklady kultúrnych, obchodných a spoločenských kontaktov medzi regiónmi dnešného Talianska a Slovenska v období stredoveku. In: Zábojník, J., Aevum Medium – Zborník na počesť Jozefa Hošša, 35–55. Bratislava.

[24] KOPČAN, V.–KRAJČOVIČOVÁ, K., 1983: Slovensko v tieni polmesiaca. Martin.

[25] KRIŽKO, P., 1964: Kremnická komora a jej grófi. In: Lehotská, D.–Križko, P., Z dejín banských miest na Slovensku, 281–323. Bratislava.

[26] LABUDA, J., 1981a: Druhá etapa archeologického výskumu na Sitne a prieskum okolia, AVANS 1980, 167–170.

[27] LABUDA, J., 1981b: Výsledky doterajšieho archeologického výskumu a Sitne, Študijné zvesti AÚ SAV 19, 113–123.

[28] LABUDA, J., 1986: Stredoveké architektúry na Starom meste v Banskej Štiavnici, ich konzervácia a využitie, AH 11, 67–76.

[29] LABUDA, J., 1988a: Nové poznatky archeologického výskumu banskoštiavnického regiónu, AH 13, 31–34.

[30] LABUDA, J., 1988b: Stredoveké osídlenie Sitna, Stredné Slovensko 7, 269–294.

[31] LABUDA, J., 1988c: Slovensko čase tureckej expanzie (Sprievodca po expozícii). Martin.

[32] LABUDA, J., 1990: Stav archeologického výskumu na Starom meste v Banskej Štiavnici. In: Marsina, R., Banské mestá na Slovensku, 67–72. Martin.

[33] LABUDA, J., 1992: Materiálna kultúra z výskumu Kammerhofu v Banskej Štiavnici (Príspevok k problematike montánnej archeológie na Slovensku), SlArch XL, 135–164.

[34] LABUDA, J., 1999: Pozoruhodné nálezy z hradu na Sitne pri Banskej Štiavnici, AH 24, 217–230.

[35] LABUDA, J., 2000: Pozoruhodné nálezy zo Starého mesta v Banskej Štiavnici, AH 25, 7–24.

[36] LABUDA, J., 2001: Ťažba a spracovanie nerastných surovín na Slovensku v období stredoveku, AH 26, 95–107.

[37] LABUDA, J.–HUNKA, J., 1990: Nález "žetónov" v Banskej Štiavnici, Slovenská numizmatika XI, 268–273.

[38] LAMOŠ, T., 1969: Vznik a počiatky banského a mincového mesta Kremnice (1328–1430). Banská Bystrica.

[39] LICHNER, J., 1964: Stavebný charakter mestských hradieb a opevnení za čias tureckého nebezpečenstva na Slovensku, Vlastivedný časopis XIII, č. 1, 1–12.

[40] MARIACHER, G., 1966: L'arte del vetro. Dall'antichità al rinascimento. Milano.

[41] MARSINA, R., 1985: Najstaršie mestá na Slovensku na základe historických dokladov, AH 10, 85–92.

[42] MARSINA, R., 1990: Banskoštiavnické mestské a banské právo. In: Marsina, R., Banské mestá na Slovensku, 13–35. Martin.

[43] MARSINA, R., 2005: Najstaršie privilégium Banskej Štiavnice, Slovenská Archivistika XL–2, 39–49.

[44] MARUNIAKOVÁ, M., 1987: Stredoveké sklo na Slovensku. Diplomová práca – Katedra všeobecných dejín a archeológie, Filozofická fakulta UK. Bratislava.

[45] MENCL, V., 1937: Stredoveká architektúra na Slovensku. Kniha prvá – stavebné umenie na Slovensku od najstarších čias až do konca doby románskej. Praha–Prešov.

[46] ORIŠKO, Š., 2004: Prvé stredoveké stavby žobravých reholí na Slovensku, Pamiatky a múzeá, 1/2004, 15–22.

[47] PICCINI, G.–TRAVIANI, L., 2003: Il libro del pellegrino (Siena 1382–1446). (Affari, uomini, monete nell' Ospedale di Santa Maria della Scala.). Napoli.

[48] PISOŇ, Š., 1977: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Martin.

[49] POLLA, B., 1958: K problematike vzniku Starého Mesta a Banskej Štiavnice, Slovenská archeológia VI, 453–477.

[50] PRAMENE, 2003: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov III. (V kráľovstve svätého Štefana). Bratislava.

[51] SEJBAL, J., 1990: K počátkům zlaté mince ve střední Evropě, Slovenská numizmatika XI, 37–47.

[52] SKALSKÝ, G., 1950: Měnová politika Karla IV., Numismatický časopis XIX, 37–54.

[53] SMOLÁKOVÁ, M., 2000a: K renesančnej podobe Starého zámku v Banskej Štiavnici. In: Bořutová, D.–Oriško, Š., Pocta Václavovi Menclovi – Zborník štúdií k otázkam interpretácie stredoeurópskeho umenia, 209–221. Bratislava.

[54] SMOLÁKOVÁ, M., 2000b: Najstaršie sgrafitá v oblasti stredného Slovenska, AH 25, 25–32.

[55] STERNINI, M., 1995: La fenice di sabbia. (Storia e technologia del vetro antico.). Bari.

[56] SPS, 1967: Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok I. (A–J). Bratislava.

[57] ŠÁŠKY, L., 1957: Pamiatky Banskej Štiavnice, Pamiatky a múzeá VI, č. 1, 6–21.

[58] ŠÁŠKY, L., 1964: Stavebný a umelecký vývoj Banskej Štiavnice. In: Grega, V.–Vozár, J., Banská Štiavnica, 274–294. Banská Bystrica.

[59] ŠTEFÁNIK, M., 2004: Pramene k stredovekým dejinám Uhorska a Slovenska v benátskom archíve, Slovenská archivistika XXXIX, č. 2, 40–58.

[60] TARCAY, K., 2003: Archäologische Erforschung zur Glas und Glashütten des Mittelalters und der Frühneuzeit im osten Österreich. In: Festschrift Sabine Felgenhauer-Schmiedt – Beiträge zur Mittelalterarchäologie Österreichs, Beiheft 6, 83–94. Wien.

[61] TÓTHOVÁ, Š., 1981: Zisťovací archeologický výskum v Banskej Štiavnici. AVANS 1980, 312–314.

[62] TÓTHOVÁ, Š., 1990: Výsledky archeologického výskumu v Banskej Štiavnici. In: Marsina, R., Banské mestá na Slovensku, 50–66. Martin.

[63] VOLF, M. B., 1984: Glass Science and Technology, Vol. 7 – Chemical Approach to Glass//. Amsterdam–Oxford–New York–Tokyo.

[64] ŽEBRÁK, P., 1983: Archeologický výskum na Sitne roku 1982, AVANS 1982, 265–267.